Za poslednú dekádu sa internet stal neodmysliteľnou súčasťou každej domácnosti. Čo bolo kedysi luxusom alebo odmenou je tak dnes pre každého úplnou samozrejmosťou. Odmyslieť si ho od akéhokoľvek aspektu nášho života je priam nemožné. Stretávame sa s ním u nás doma, pri ceste v MHD alebo na obede v reštaurácií. Jeho nevyhnutnosť dokonca viedla k tomu, že v roku 2016 Organizácia Spojených Národov vyhlásila prístup k internetu za jedno zo základných ľudských práv.
Táto všadeprítomnosť ale znamená, že využívať ho môže naozaj každý, bez ohľadu lokáciu alebo vek. A veru, je pravda že deti sa dnes s internetom stretávajú v oveľa útlejšom veku, ako predchádzajúce generácie. Napriek tomu sa ale náš pohľad na internet zmenil k ľahostajnejšiemu. Považujeme ho za samozrejmosť a tak si často krát neuvedomujeme nebezpečenstvá, ktoré na nás môžu číhať.
Sú to hlavne tí mladší medzi nami, kto je náchylný im podľahnúť. Napriek tomu veľa rodičov jednoducho vloží svojim ratolestiam do ruky telefón a nechá ich voľne surfovať po internete. Väčšinou tak robia pod zámerom, že dieťa si nájde videá, ktoré ho na pár hodín zabavia a rodič tak má na chvíľku čas pre seba. Pritom však vôbec nepremýšľajú nad tým, či ch deti na internete vlastne robia. Smutnou pravdou je, že každého z nás delí od nebezpečenstva iba niekoľko zlých kliknutí, čo si deti často neuvedomujú. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z mnohých negatívnych aspektov internetu, pred ktorými by sme deti určite mali varovať.
Predátori
Keďže internet je tu pre nás už niekoľko rokov, tak nie je pochýb, že väčšinu užívateľov internetu dnes tvoria dospelí. Treba tak pamätať na to, že internet sa na detskú a dospelácku sekciu nedelí. V ne-virtuálnom živote už odmalička učíme deti, aby nepristupovali k neznámym ľuďom na ulici. Ale aj napriek vzdialenosti a anonymite internetu nie sú takéto interakcie dobrým nápadom ani v online priestore.
Je to práve spomínaná anonymita, ktorá pridáva na nebezpečenstve. Nikdy nemôže spoľahlivo vedieť, že na druhej strane komunikácie naozaj sedí osoba, ktorá sa nám predstavila. Deti sú oveľa naivnejšie ako dospelí a predsa sú to často aj tí vyspelejší medzi nami, kto sa stáva obeťou takýchto podvodov. A keďže je takmer nemožné neustále kontrolovať online aktivitu našich ratolestí, je smutnou realitou, že sa veľa detí každoročne stáva nezvestnými kvôli stretnutiam dohodnutým na internete.
Preto treba varovať našich najmladších aby si nikdy nepísali s ľuďmi, ktorých nepoznajú a nikdy s nimi nezdieľali osobné informácie. A ak ešte daná osoba trvá na tom, aby o konverzácií nehovorili rodičom, tak by určite mali.
Nevhodný obsah
Všetci dospelí vieme, že internet je domovom pre obsah každého typu. To, čo naši rodičia kedysi našli iba v časopisoch alebo na nočných televíznych kanáloch, je dnes voľne dostupné už po pár správnych klikoch. Problémom však nie sú základné biologické procesy. Vyvarovať sa treba najviac obsahu, ktorý oplýva tým, čomu sa na internete hovorí “shock value.”
Ako už možno vyčítať z mena, tento obsah má za úlohu diváka šokovať. Tak často docieli vyobrazením rôznych nevhodných výjavov, ktoré sa líšia na širokej škále, ktorej konce v tomto článku nebudeme predstavovať. Tieto stránky sú však populárne už od dôb skorého internetu pred rokom 2010. Jediné v čom sa zmenili, je ich prešibanosť a schopnosť infiltrovať inak neškodný obsah. Isté nevhodné video sa tento rok dokonca šírilo po populárnej sociálnej platforme TikTok, keď sa zdanlivo nevinné videá v zlomku sekundy prepli do tohto nevhodného klipu.
Podvody
Na základnej škole nás na informatike učili, aby sme nikdy nikomu nehovorili svoje skutočné meno. To však bolo ešte pred tým, než sociálne médiá ovládli náš voľný čas. Aj napriek neustále pribúdajúcim alternatívam je Facebook najpoužívanejšou formou internetovej komunikácie. Stránka nám už pri registrácií ponúka, aby sme na nej fungovali pod našim vlastným menom. Ba, čo viac, veľa ľudí každodenne zdieľa svoje osobné informácie ako napríklad miesto bydliska alebo školu, ktorú navštevujú. Dostávame sa tak do dnešnej doby, keď sa každoročne až 1,3 milióna detí stane obeťou krádeže identity.
Nie sú to však iba deti, na koho takéto nebezpečenstvá číhajú. Mnoho dospelých ľudí, ktorí ešte nie sú príliš internetovo gramotní tiež podľahne takýmto podvodom. To sa týka hlavne seniorov. Podľa oficiálnych štatistík prichádza jeden z piatich telefonátov na americkú linku pomoci pri podvodoch (Fraud Hotline) od ľudí vo veku 65 a viac rokov. Táto štatistika bohužiaľ nie je vôbec taká prekvapivá, nakoľko aj v reálnom živote sú seniori tou najzraniteľnejšou skupinou.
Hry tiež tvoria podstatnú časť volného času každého, kto v rukách rád drží mobilný telefón. Mnoho dnešných mobilných hier je však navrhnutých tak, aby hráči získavali výhody výmenou za menšie finančné čiastky (“pay-to-win” alebo “pay-to-play”). Tieto čiastky sa však môžu ľahko vyšplhať až k trojciferným sumám, ktorých veľkosť si dieťa nemusí tak často uvedomiť. A tak sa môžu jedného dňa nič netušiaci rodičia zobudiť k výpisu z účtu, na ktorom bude omnoho menšia suma, ako by čakali.
Snaha obrať nič netušiacich mladých ľudí o peniaze však nie je vždy skrytá iba za farebnými obrazovkami a túžbou vyhrať. V dnešnom veku “influencerov” sa bohužiaľ nájdu aj takí, ktorí sa napriek svojim vysokým zárobkom stále snažia zo svojich divákov vyťažiť čo najvyššie sumy. V dnešnej dobe sú populárne hlavne podvody s rôznymi kryptomenami, ktoré youtuberi propagujú pod rúškou ľahkého zisku, zatiaľ čo v pozadí sú pripravení obrať svojich fanúšikov o ich peniaze. Influenceri často apelujú na svoj kult osobnosti a vzťah, ktorý si s fanúšikmi vybudovali. Aj keď sú tieto prípady vzácne, pre mnohých je zdrvujúce, keď ich oklame niekto, koho dlhé roky podporovali.
Life Hacky
Ďalším nebezpečenstvom sú takzvané “Life Hacky” a teda videá a návody, ktoré ukazujú kreatívne riešenia drobných každodenných problémov. Aspoň tak kedysi začínali. Dnes sa tieto kanály a stránky zameriavajú skôr na svoj vlastný finančný profit a to tak, že každodenne tvoria viac a viac videí určených na to, aby dosiahli čo najväčšie publikum. Kvalitu pri takýchto množstvách nemožno ustrážiť a častokrát sa vo videách nachádzajú nefunkčné, ba priam až nebezpečné experimenty. Nepekne dlhý zoznam takýchto nápadov zahŕňa aj varenie vajec v mikrovlnnej rúre, máčanie jahôd v bielidle či výrobu ozdôb z horúceho karamelu pomocou ručného mixéru.
Bohužiaľ, prípady, v ktorých si deti ublížili pri napodobňovaní týchto “hackov” dnes už nie sú iba zlým snom všetkých rodičov. V mnohých prípadoch však nie sú spoločnosti, ktoré týmto videám poskytujú platformu legálne zodpovedné za možné zranenia, ktoré môže ich napodobovanie spôsobiť. Na Facebooku sú Life Hack videá súčasťou takmer každej “Watch” stránky. Youtube zase tie klamlivé a potenciálne nebezpečné nepovažuje za porušenie svojich zmluvných podmienok. A tak to vyzerá, že naše ratolesti k nim budú mať prístup ešte nejakú dobu.
Je pre nás teda internet zlý?
Napriek tomu by sme sa internetu nemali báť. V tomto článku sme si spomenuli veľa negativity, ale našťastie sú tieto zážitky iba malou menšinou. Tento článok nemá za úlohu vystrašiť vás alebo vás odradiť od používanie internetu. To by bola veľká škoda.
Chceli sme iba upozorniť to, že aj keď je internet dobrým sluhom a užitočným nástrojom, treba k nemu pristupovať s rešpektom. Na druhom konci komunikácie sa často krát môžu nachádzať ľudia, ktorým slúži k neblahým účelom. Veď predsa internet si svojich užívateľov nevyberá. A je vždy iba na nás, kam náš naše prehliadače zanesú. Každý klik myši alebo klepnutie klávesy závisí od nášho rozhodnutia a keď majú naše deti vyrastať s obrazovkami všade navôkol, musíme ich naučiť, ako tieto rozhodnutia robiť správne.
